Jidiš piesne a melódie, ktoré možno poznáte

Čo je jidiš

Jidiš je západogermánsky jazyk, ktorý vznikol v Stredoveku v Rímskej ríši nemeckého národa a historicky ním hovorili aškenázski Židia. Tradične sa zapisuje hebrejskou abecedou. Pred druhou svetovou vojnou mal odhadom jedenásť až trinásť miliónov hovoriacich. Wikipedia uvádza, že ním hovorilo približne 85 percent z približne šiestich miliónov Židov zavraždených počas holokaustu, a práve preto nesú jidiš piesne toľko pamäti.

Jidiš dnes

Jidiš nezmizol. Odhad z roku 2021 z Rutgers University, citovaný na Wikipedii, uvádza počet hovoriacich na 600 000 alebo menej: približne 250 000 v Spojených štátoch, 250 000 v Izraeli a 100 000 inde. Pre návštevníka Krakova to znamená, že piesne na koncerte patria jazyku, ktorým sa stále hovorí, väčšinou mimo Poľska, a ktorý sa stále spieva.

Klezmer je prevažne inštrumentálny

Presne povedané, klezmer je inštrumentálna tradícia s len malou históriou piesní či spevu. Klezmeroví hudobníci sprevádzali svadobného zabávača, badchena, ktorý improvizoval rýmované dvojveršia a viedol obrady. Jidiš piesne patria k susednej tradícii, a preto koncert, akým je tento, stavia inštrumentálne melódie vedľa spievaných skladieb. Obidve zdieľajú publikum, melódie a zvuk molovej tóniny, aj keď nezdieľajú pódium.

Oyfn Pripetshik

Oyfn Pripetshik, čo znamená Pri peci, je jidiš pieseň od M. M. Warshawského, ktorý žil v rokoch 1848 až 1907. Opisuje učiteľa, melameda, ktorý vyučuje malých žiakov hebrejskú abecedu. Koncom devätnásteho storočia patrila k najobľúbenejším piesňam Židov strednej a východnej Európy. Jej štvrtá sloha sa obracia k smútku, keď učiteľ deťom hovorí, aké slzy sa skrývajú v písmenách.

• Jazyk: jidiš
• Téma: učiteľ a jeho malí žiaci
• Tón: nežný, potom tragický

Melódia znovu použitá v gete

Piesne prežili aj pod prenasledovaním. V kovnianskom gete napísal básnik Avrom Akselrod nové slová na melódiu piesne Oyfn Pripetshik. Jeho pieseň Baym geto toyerl je o pašovaní jedla, palivového dreva a peňazí do geta, na ktorom záviselo prežitie. Vyšla po vojne v zbierke piesní z get a táborov. Keď v koncertnej sieni zaznie známa melódia, môže v sebe niesť aj túto históriu – aj keď je program veselý.

Bei Mir Bistu Shein

Pieseň Bei Mir Bistu Shein napísal v roku 1932 Sholom Secunda s jidiš textom od Jacoba Jacobsa pre jidiš komediálny muzikál v Brooklyne. Bol to milenecký duet a malá súčasť predstavenia, no stal sa obľúbeným v jidiš divadlách a letoviskách v Catskills. Sestry Andrewsové nahrali v novembri 1937 anglickú verziu a stala sa celosvetovým hitom. V nacistickom Nemecku ju zakázali, keď sa zistil jej židovský pôvod.

Hava Nagila

Hava Nagila je pieseň v hebrejčine, nie v jidiš, a Wikipedia ju uvádza medzi najznámejšími skladbami v móde Freygish, stupnici najviac spájanej s klezmerom. Názov znamená Radujme sa. Jej melódia vychádza z chasidského nigunu, bezslovnej melódie, ktorú Wikipedia pripisuje sadigurským chasidom na území dnešnej Ukrajiny. Pieseň prvýkrát zaznela v Jeruzaleme v roku 1918 a Abraham Zevi Idelsohn publikoval svoju úpravu v roku 1922, hoci o autorstvo sa vedú spory.

Mazel tov

Jednou z jidiš fráz, ktoré už mnohí návštevníci poznajú, je mazel tov. Doslovne znamená veľa šťastia a používa sa na vyjadrenie blahoželania. Na židovskej svadbe je zvykom, že priatelia a rodina mladomanželov po obradovom rozbití pohára tlieskajú a volajú túto frázu. Do americkej angličtiny sa dostala z jidiš v roku 1862. Je to malá pripomienka, že svadba, kde hrávali klezmerovci, je aj miestom, kde stále žijú jidiš výroky.

Čo očakávať počas večera

Organizátor uvádza, že program zahŕňa piesne v jidiš, a v jeho popise sľubuje jednu alebo dve piesne, ktoré spoznáte. Neuvádza ich názvy a súbor si program vyberá až na mieste, takže žiadna konkrétna pieseň nie je zaručená. Recenzie spomínajú, že hovorené slovo bolo v poľštine. Ak sa naučíte dve alebo tri z vyššie uvedených piesní, budete mať na čo počúvať – nech už bude program akýkoľvek.